NEBO AKO TAJOMSTVO

            Jeden kňaz hovorí: „Keď sa ma niekto spýta, ako sa mám, zvyknem s humorom odpovedať: ,Na to, že žijem vo vyhnanstve a som odsúdený na smrť, tak veľmi dobre.’“
            Náš život je darom a darom je všetko, čo od Boha v ňom dostávame. Niekedy si však až príliš zamilujeme ohraničený život na tejto zemi a neuvedomujeme si, že naša skutočná vlasť je v nebi. Nebo – nie je to však pre nás niečo príliš abstraktné?
            A predsa, každý z nás prežil vo svojom pozemskom živote isté „náznaky neba“, hoci len nepatrné, ako malé črepiny. Ale keď si ich poskladáme, môže vzniknúť zaujímavá mozaika našej večnej vlasti. Každý z nás má veľké, milostiplné zážitky, chvíle, v ktorých bol Boh celkom blízko pri ňom, v ktorých celkom bezprostredne zakúsil jeho bytie. To sú chvíle, v ktorých je možné niečo vytušiť z tej večnej pravdy, chvíle poznania, že raz sa nám všetky túžby srdca splnia.
            Ladislav Boros v knihe Vykúpené bytie píše: „V nebi sa nám odhalia všetky tajomstvá, ktoré tu len slabo tušíme. Tam pochopíme všetko, čo sa nám v hlučnom svete len zavše vynorí ako ozvena večného ticha a budeme vnímať všetku hĺbku krásy pozemských tvarov, ktorej sa tu môžeme len na povrchu dotknúť. Všetko, čo sme v živote len sčasti uskutočnili a tiež všetko, čím sme nemohli byť, čo nám bolo skryté alebo odopreté, všetky možnosti, ktoré pre nás tu na zemi boli márne, sa v nebi rozvinú v plnej skutočnosti. A pochopíme, že vlastne sme nikdy nič nestratili, najmä však nie to, čoho sme sa v živote vzdali.“

„Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“. (1 Kor 2,9)